V dňoch 21.6. až 23.6. sa naši deviataci spolu s učiteľmi telesnej výchovy vybrali prebádať rameno Malého Dunaja. Pobalili si tak stany, spacáky, karimatky, niečo chutné pod zub, dobrú náladu a kopec iných dôležitých vecí a vyrazili autobusom na splav Malého Dunaja. Boli to veľmi zaujímavé tri dni. Hneď po príchode bolo treba v Jelke rozložiť a postaviť stany. Naši žiaci to zvládli naozaj na výbornú. Po práci sme mali zaslúžený oddych, jemné osvieženie vo vode a tiež športové aktivity - frisbee, volejbal. Ráno sme sa posilnili raňajkami vo výbornom bufete "U Ernesta" a odviezli sme sa autobusom na dohodnuté miesto nalodenia. Tam sa začala inštruktáž a plavba v "katamaroch". Žiaci dostali vesty a pádla, vytvorili si kamarátke šestice a posádka mohla nasadať - v zložení "háčik-porcelán-kormidlo". Môžem povedať, že to bol naozaj veľmi vydarený splav. Všetci sme si ho užili naplno. Počasie nám prialo. Medzizastávka v Isteri to len potvrdila. Nesmela chýbať dobrá oblievačka - špliechačka, pre hladošov dobrý obed a krátky oddych. Potom sme už pokračovali v splave smerom do nášho stanového tábora pri Vodnom mlyne v Jelke. Tento náš úspešný deň sme zavŕšili výbornou opekačkou. To však nebolo všetko. V neskorších nočných hodinách nás navštívil aj "Neptún", ktorý prišiel našich deviatakov - vodákov skontrolovať a pasovať. Každý účastník splavu tak pri akte pasovania, buchnátom po zadku od samého Neptúna, získal titul "Vodáka Malého Dunaja" a tiež drevený prívesok - pádielko. Aj toto nám otvorilo mnohým obzory, ako sa treba v prírode a pri vode správať. Že aj tu platia isté pravidlá a zákony, ktoré musíme rešpektovať a dodržiavať. Pozdravujeme Neptúna a ďakujeme. Nasledujúce ráno sme sa občerstvili opäť skvelými raňajkami, pripravili sme všetky lode a príslušenstvo na odovzdanie (upratané, umyté a vyčistené, vysušené) a pustili sa do skladania našich príbytkov. Pre niektorých výzva, pre iných zasa žiaden problém. Môžem žiakov len pochváliť, že aj tu im práca išla jedna radosť. Svoje stanové miesta si upratali, vyčistili a pekne pobalili. A tak nám na záver ostalo už len pozdraviť sa, poďakovať a zaželať si šťastnú cestu domov autobusom. Ahoooooj!!!