Určite áno. Naši predkovia boli zruční vo výrobe odevov a bytových textílií. Peňazí nazvyš nebolo, voľného času v zimnom období však bolo dosť.

Výroba odevov nebola čisto ženská záležitosť. Aj muži vedeli tkať, šiť. Je pravda, že jemnejšie techniky, akými sú háčkovanie, pletenie, vyšívanie, boli v ženských rukách. Materiál si tiež získavali sami. Súkno spriadali z vlny oviec, pestovali konope a ľan na hrubšie látky a papuče. Neskôr pribudlo plátno z bavlny, ktoré už kupovali a rôzne farbili.

Keď nebola práca na poli a aj zvieratá boli opatrené, mladé dievčatá a ostatné gazdiné sa venovali tvorbe a údržbe odevov. Typickým oblečením bol kroj. A platilo: Iný kraj, iný kroj.

Majetnosť či nemajetnosť regiónu môžeme vidieť na zdobení ženského aj mužského kroja. Bohatstvo sa prejavovalo v použitých materiáloch, zlatých nitiach, jemnučkých čipkách, farbách. Ľudia už zďaleka dokázali určiť, odkiaľ kto pochádza. Dokonca podľa uviazanej šatky vedel muž rozpoznať, či je žena slobodná, vydatá alebo vdova.

Naši predkovia nevlastnili veľa kusov odevu. Niečo na oblečenie na všedný deň, niečo parádnejšie do kostola alebo na svadbu či pohreb. Na uskladnenie stačila jedna skriňa či truhlica – a to pre celú rodinu. Oblečenie sa nosilo, kým sa nezodralo.

Máloktorá žena sedemdesiat sukien mala...

Malá ukážka krojov a textílií je v našej jedálni.